Dušan Dušek

Ukážka rozhovoru:

(4. 1. 1946, Gbelce) Slovenský scenárista, prozaik, básnik a pedagóg. Do prvého kontaktu s filmom prišiel vďaka mame – kinárke v Piešťanoch. Po maturite vyštudoval chémiu a geológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Pracoval ako lektor v denníku Smena (1971 – 1972), redaktor v športovom denníku Tip, mládežníckom časopise Kamarát (1973 – 1978) a v mesačníku Slovenské pohľady (1988 – 1992). Venuje sa písaniu prózy, poézie, televíznych a filmových scenárov, napísal aj scenár rozhlasovej hry Muchy v zime (1992). Ako spisovateľ debutoval zbierkou poviedok Strecha domu v roku 1972. Napísal sedemnásť prozaických kníh (Teplomer, Kufor na sny, Pešo do neba...), tri básnické zbierky (Dúšky, Príbeh bez príbehu, Počítanie na prstoch), jednu zbierku esejí (Veľká potreba lampášov) a osem kníh pre deti (Pištáčik, Dvere do kľúčovej dierky...). Prvý filmový scenár napísal s Dušanom Hanákom pre film Ružové sny (1976). Následne spolupracovali na scenári k filmu Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorý zakrátko po dokončení putoval do trezoru. Je ďalej autorom dvoch scenárov k filmom pre deti a mládež Juraja Lihosita – Sojky v hlave (1983) a Vlakári (1988). Na jeho (zatiaľ) poslednom scenári k filmu Krajinka (2000) spolupracoval s režisérom Martinom Šulíkom. Od roku 1993 vyučuje scenáristiku a dramaturgiu v Ateliéri scenáristickej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 2017 vyšla kniha Písať scenár, ktorá je spoločnou knihou Dušana Dušeka a Jozefa Puškáša o scenáristike. Dušek získal v roku 2000 Cenu Dominika Tatarku za knihu Pešo do neba a o dva roky neskôr Krištáľové krídlo v kategórii publicistika a literatúra za knihu Pešo do neba, scenár k filmu Krajinka a svoju pedagogickú činnosť.