Dušan Trančík
filmový režisér hraného aj dokumentárneho filmu
(26. 11. 1946, Bratislava) Slovenský filmový režisér hraného aj dokumentárneho filmu. Po praxi vo filmových ateliéroch na Kolibe aj v Slovenskej televízii absolvoval štúdium na pražskej FAMU. Jeho kariéra v dokumentárnom filme začala v rokoch 1968/1969 filmami Fotografovanie obyvateľov domu a Šibenica. Celovečerne debutoval hraným filmom Koncert pre pozostalých v roku 1976. Po tejto snímke nakrútil viacero hraných filmoch s jasným spoločensko-kritickým, nonkonformným podtónom demaskujúcim problémy a reálie života v socializme, v období po normalizácii. Patria medzi ne snímky Víťaz (1978), Fénix (1981), Pavilón šeliem (1982), Iná láska (1985) či Štvrtý rozmer (1983). Počas svojej kariéry spolupracoval s viacerými významnými scenáristami a dramaturgmi. Trančíkove snímky sa vyznačujú fragmentárnosťou a snahou o realizmus, ktorý sa neskôr odrazil aj v jeho koprodukčnej rozprávkovej tvorbe, vo filmoch Sedem jednou ranou a Mikola a Mikolko (oba 1988). Do žánrovej hranej tvorby sa zapojil kriminálnym filmom Víkend za milión (1987). Po revolúcii dokončil snímku Keď hviezdy boli červené (1990) a viaceré dokumentárne filmy, z ktorých najviac zarezonovali Tisovy stíny (1998) a Hodina dejepisu (2013). V súčasnosti pôsobí aj ako pedagóg na FTF VŠMU, v Ateliéri hranej réžie.