Vzbura

Pulz vzbury

Tohtoročné prvé vydanie Frame sme venovali téme vzbury. Okázalej, ale najmä takej, ktorá sa prejavuje v myšlienkach, postojoch a tvorbe audiovizuálnych diel. Vzbura môže byť tichá i výrazná, môže sa skrývať v irónii, v otázkach, ktoré menia perspektívu alebo jednoducho v rozhodnutí neostať ticho. Na titulnú stranu sme si dovolili umiestniť Pasoliniho známu ranu fašistovi. Nie ako gesto násilia, ale ako okamih, v ktorom sa nahromadil odpor, hnev a túžba po radikálnej zmene. Táto fotografia nie je len záznamom ostrej konfrontácie, ale aj symbolom hranice, za ktorou už len dialóg nestačí. Je to okamih, keď sa slová vyčerpajú a zostávajú iba činy – vyjadrenie bodu zlomu. Vzbura, ktorú skúmame, má rôzne podoby, no vždy obsahuje práve tento moment napätia: otázku, čo robiť, keď sa už nedá cúvnuť. Dlhodobo sledujeme, ako sa (nielen) slovenská kultúra ocitá v stave únavy, neistoty, prehliadania. Ako v nej narastá pocit, že je nutné niečo zmeniť. Naše texty nemusia byť priamymi výzvami do boja, a predsa v nich cítiť nepokoj, túžbu po pohybe, po prerode. 

Piatačka Nina Ulická vo svojom rozhovore Mladí ľudia nič nerobia? so spoluorganizátorkou platformy ŠOK! Ráchel Rimarčíkovou diskutuje o stereotype súvisiacom s názorom, že mladšia generácia je pasívna. Odkrýva pozadie študentskej aktivity v kontexte aktuálneho kultúrneho diania, ktorá presahuje akademickú bublinu a reaguje na reálne spoločenské problémy. 

So stereotypom rezignácie u mladých úzko súvisí aj aktuálna téma využitia umelej inteligencie. Na morálne otázky spojené s touto problematikou sa pozreli tretiak Oskar Khomenko a prváčka Natália Szanyová v článku Technologická vzbura: AI proti ľuďom. Kľúčovým prvkom je pre nás vzájomná konfrontácia – rovnako ako pri samotnej vzbure, a preto prinášame aj dvojpohľady na rovnakú tému v podaní študentov/iek. Štvrtáčky Tereza Kravecová a Vanessa Suchá v Semiotickej vzbure v kontexte spoločne preskúmali teoretické rámce vzbury vo filmovom uvažovaní, pričom sa sústredili na teóriu semiotiky J. M. Lotmana. Boj proti totalitnej kontrole reflektuje snímka Vlny (2024), ktorej sa venuje príspevok druháka Petra Jaroša Keď história dokáže byť aj príťažlivá, zároveň s textom Vlny – ozveny roku 1968 druháka Olivera Dzadíka. 

Najpočetnejšia časť článkov je venovaná vzbure v naratíve a estetike filmového média. Od vzopretia sa systémovým obmedzeniam socializmu prechádzame tematicky k obdobiu po Nežnej revolúcii prostredníctvom príspevku druháčky Kláry Billíkovej Smiech, slzy a sloboda v slovenskom Babylone. V Balcovej snímke Rivers of Babylon (1998) sa jednotlivci snažia získať moc nad vlastným životom, čo platí aj pre diametrálne odlišný animovaný seriál Modrooký samuraj (2023). Boj hlavnej hrdinky proti spoločensko-kultúrnym normám Japonska spomína rovnomenný článok prváka Lukáša Hladíka. Veľmi osobite sa vyrovnáva s tlakom spoločnosti Elisabeth Sparkle vo filme Substancia (2024), čo zachytáva príspevok tretiačky Kataríny Hraškovej Vzbura či únava voči štandardom krásy? Štvrtáčka Sarah Pápešová v článku Ako sa vymaniť z ilúzie? analyzuje Weirovu Truman Show (1998) a ponúka pohľad na ilúziu reality a voyeurizmus médií. Prváčka Kristína Kresnyeová sa v rozbore The Color Purple zameriava na symbol emancipácie a sily černošských žien vo filme. Politicko-sexuálna revolta mladých ľudí v Paríži 1968 zaujala druháka Samuela Strešnáka, ktorý si pripravil rozbor diela neslávne známeho provokatéra Bernarda Bertolucciho Rojkovia (2003). 

V duchu politickej vzbury ponúka tretiačka Sonja Boškovičová zaujímavý prierez palestínskou kinematografiou – Od jazera až k moru, zatiaľ čo prváčka Paulína Fabušová vo Film ako zbraň politického vzdoru uvažuje o politickej propagande naprieč históriou kinematografie. 

Dúfame, že zimné číslo Frame zachytáva pulz súčasnej kultúry, nakoľko každý príspevok v tomto čísle nesie istú stopu revolty. Či už je to drobný posun v uvažovaní, alebo priama konfrontácia s realitou. 

Vanessa Suchá