Filmový vedec
(lat. Homo cinephilicus akademicus)
Generické maskulínum "filmový vedec" označuje zvláštneho tvora akéhokoľvek rodu, ktorý sa napriek zjavnej nepraktickosti drží v prostredí univerzít, kultúrnych inštitúcií a priestorov so slabým osvetlením. Mnohí sa pýtajú: Ako prežil tak dlho? Čo vlastne robí? A prečo nerobí niečo užitočné, ako napríklad zubári, developeri alebo filmári?
Tento živočíšny druh sa vyznačuje silným teritoriálnym inštinktom: najčastejšie ho nájdete v kine, v knižnici, v archíve, na filmových festivaloch alebo — čoraz častejšie — hlboko zakoreneného v digitálnom teréne. Pri festivalovom filme o trápení islandského rybára dokáže nahlas vzdychnúť: "Geniálne!" (Niekedy len preto, že mu konečne došli súvislosti s postštrukturalizmom.)
Na prvý pohľad pôsobí filmový vedec neškodne. Prehrabáva sa v symbolike, rozoberá farby scén a rozpráva o tom, ako americký triler z 90. rokov podvedome formoval naše chápanie mužskosti. Bežnému divákovi to pripadá smiešne – veď on ten film pozeral kvôli výbuchom a jednému holému zadku, nie kvôli filozofii Foucaulta.
Ale tu prichádza zlom.
Filmový vedec – tento zdanlivo nepraktický tvor – je vlastne tajný archeológ modernej duše. Rozkladá príbehy, ktoré sme prijali bez otázok. Ukazuje, ako nás audiovízia učí, koho sa báť, koho ľúbiť, a čo si myslieť o svete, v ktorom žijeme. Je to ako keby vám niekto ukázal, že popcorn, ktorý jete, má chuťovo neutrálnu prímes opioidov.
Je to teda užitočný druh? Nie, pokiaľ trváte na tom, že užitočnosť sa meria tým, či niečo viete okamžite predať na trhu. Ale ak si myslíte, že spoločnosť potrebuje niekoho, kto sa pýta "Prečo tomuto príbehu tak veríme?", potom filmový vedec nie je parazit, ale imunitný systém kultúry.
A čo ho ako špecifický živočíšny druh ohrozuje? Nedostatok grantov, znížený počet študentov, prekarizácia práce a vety typu: "Ale veď to je len film!"
Text napísala Eva Šošková v spolupráci s ChatGPT – entitou, ktorá je bytostne presvedčená, že všetko je len intertext. Ale v podstate je to len o niečo lepší mixér.