Monografia o Eve F.

Iba zriedka sa stáva, aby vznikla kniha o niekom, kto sa pohybuje v branži audiovizuálnej histórie, kritiky či teórie. My píšeme o druhých, nie iní o nás. Taká je zvyklosť. Po predvlaňajšom zborníku venovanom vedeckej práci profesorky Jeleny Paštékovej tu však máme ďalšie porušenie zvyklosti – príjemné, dôstojné, vzbudzujúce hrdosť na našu malú, ale zjavne občas jarú, zdá sa, katedru. Reč je o dvojjazyčnej slovensko-anglickej monografii kunsthistoričky Jany Geržovej o výtvarnom pôsobení Evy Filovej, ktorú koncom minulého roka 2024 vydal Kruh súčasného umenia Profil a krstila sa tesne pred Vianocami v galérii Medium.

Kniha je kvalitne vytlačená, bohatá obrazová časť – obsahujúca reprodukcie Eviných diel, archívne fotografie, dobové momentky z výstavných či iných projektov – je oproti textu dominantná, čo je pri publikáciách tohto druhu prirodzené, ale ani zďaleka nejde iba o obrázkovú monografiu.

Text má dve časti. Prvá – Ženské je politické – je postupným priblížením Evinej tvorby (a výstav) z pohľadu Jany Geržovej. Vlastný kritický úsudok dopĺňa poučeným načrtnutím historicko-umeleckých i filozofických kontextov vzniku artefaktov, pracuje so súvekým i neskorším recenzentským ohlasom. Druhú časť – Som dieťaťom Pražskej jari – tvorí rozhovor, ktorý s Evou Filovou viedla Jana Geržová, prebiehal korešpondenčne počas roka 2022 a nasvecuje Evin tvorivý vývoj, pochopiteľne, zas trochu z inej strany, osobnejšie, o niečo vzdušnejšie. Takýto koncept mal vo vienku šancu na komplexnosť, no mierne sa aj vystavil nebezpečenstvu, že sa niečo bude opakovať.

S Evinou výtvarnou tvorbou sa mi spája viacero slov – rebelantstvo, nápaditosť, presah, precíznosť, irónia, angažovanosť, ženské práva, feminizmus, odvaha, zvláštny odstup... Hoci je jej tvorivá art-jazda od školských čias na VŠVU materiálovo/médiovo rôznorodá, myšlienkovo nesmierne kontinuálna a zovretá. Ale v žiadnom prípade nie sme svedkyňami či svedkami krútenia sa do kruhu, naopak, máme pred sebou vývin, na grafe by to možno vyzeralo ako stúpajú čoraz hrubšia krivka. Evino výtvarno má ešte jednu výraznú vlastnosť, i keď by sa mohlo zdať, že iba v čase svojho vzniku bolo veľmi aktuálne a šité na mieru dobovej konkrétnej sociálno-politickej situácii, je nemenne aktuálne aj dnes. Svedčí to o Evinej hĺbke a pravde jej rozhorčenosti, a zároveň o celospoločenskej plytkosti, ktorá vždy znova a znova pláva po povrchu problémov a ruptúr, lebo sa mylne domnieva, že stereotypy, nerovnoprávnosť, nedemokratickosť, skrývanie sa v kúte, lži sú vlastne fajn, lebo sú pohodlné. Trúfam si povedať, že Eva by súhlasila, ak by sa dnešná aktuálnosť jej umenia vytratila, lebo krajina a jej slávny slovenský ľud by sa morálne zdvihli z blata.

Ja už mám knihu prečítanú a viac ráz poprezeranú. Teraz je rad na vás. Som presvedčená, že neoľutujete.

Eva F. – gratulujem!

Zuzana Mojžišová