Rodná zem pod nohami a hviezdne nebo nado mnou /Zuzana Goleinová
Bakalársky film Roberta Mihályho, pravdepodobne najangažovanejšieho hlasu spomedzi aktuálneho študentstva Ateliéru dokumentárnej tvorby na FTF VŠMU, bol už ako-tak vymyslený, sčasti natočený a o trochu inej téme. No keď koncom februára 2022 vypukla vojna na Ukrajine, Mihály a ďalšie študentstvo ateliéru pricestovali na hranicu s cieľom pomáhať a dokumentovať situáciu.
(De)formujúce sa počiatočné kolektívne snahy slovenského obyvateľstva o pomoc zasiahnutým oblastiam Ukrajiny sa nakoniec javili ako najvhodnejší ukazovateľ aktuálneho stavu krajiny – ako plátno, do ktorého Mihály všíva popsuté motívy charakterizujúce slovenský národ.
Vznikol dokumentaristický roadtrip. Anti-oslava oslavy slovenského národa.
Najkrajší kút v šírom svete rámcuje týždenná cesta naprieč Slovenskom, ktorú sa skupina študentstva vybrala nakrúcať na dodávke fiktívnej "Televízie Slovensko" s moderátorkou Oksanou (Zoya Zorkina), víťazkou fiktívneho konkurzu. Oksana žije na Slovensku od svojich sedemnástich, teda od útoku Ruska na Ukrajinu v roku 2014. Jej trpezlivý a nenásilný prejav dovoľuje preniknúť k akémukoľvek subjektu a položenie aj veľmi priamych otázok funguje bez toho, aby boli vnímané ako zbytočne provokatívne. Zároveň odhaľujú vo vyjadreniach anketovaných politikov (a političky) a iných protichodné až pokrytecké tóny. Tí sa s ohľadom na aktuálnosť a citlivosť témy vyjadrujú pomerne obozretne a nejednoznačne – vtedy sa ešte kadekomu z nás zdalo, že mnohí z proruských fanatikov zo strachu prehodnotili svoje názorové pole. Spod ich vyjadrení však nápadne presvitalo zlo (treba pomáhať, ale najprv treba pomôcť SLOVENSKÝM ŽENÁM A DEŤOM).
Mihály však vždy ukáže aj iných – nie natoľko jedovatých, len pomýlených, sfanatizovaných, duchovne biednych. A vždy ľudí, ktorí človeka tak strašne rozčúlia.
Na otázku čo bolo SNP alebo čo je to fašizmus si trúfne málokto reagovať, ale povedať kto bol najväčší Slovák (Jánošík!) sa Slovákom už také náročné nezdá.
Ale kto je Slovák?
Čo je Slovensko?
Mihály nás vedie cez javy a skúsenosti, ktoré nám ho pomôžu spoznávať a definovať. Ani on nemá jednoznačnú odpoveď a dáva prednosť esejistickejšej narácii.
Neopúšťa však desivo-pesimistickú náladu zvýraznenú monumentálnymi prvkami v kompozícii, akým je napríklad prológ filmu. Tiché, ale prenikavé pohľady, portrétne stredové kompozície s dianím v zadnom pláne, báseň o Slovensku a voice-over partizána Vladimíra Strmeňa. Symboly a vizuálne svedectvo (folklór, hokej, kresťanstvo, Smer) skladajú niečo, čo by sme nazvali slovenskou realitou alebo väčšinovou "slovenskou dušou". A taká, aká je dnes, si rozhodne oslavu nezaslúži.
Najkrajší kút v šírom svete je negácia "Slovenska v obrazoch". Namiesto ukazovania len pekných vecí o Slovensku ukazuje len veci škaredé. Výčitka nekomplexnosti nie je na mieste, lebo pekných vecí je tu málo a angažovaná autorská tvorba sa predsa zaujíma o to, čo ju primárne trápi. Ak niečo vo filme chýba, možno sú to ostrejšie reakcie moderátorky či behind the scenes zábery z cesty. Línia s castingom sa mohla vo filme rozvíjať aj ďalej, ak je takýto výber priznaný na začiatku, chýba podobný postup, ktorý by to vyvážil neskôr – už sa nestretávame so žiadnym podobným "riešením situácie" zo strany režiséra či štábu, všetko je zrazu na jednej rozprávačskej úrovni.
Spomedzi režisérových ostatných filmov do tohto vstupuje najmenej. Jeho predošlé filmy, skôr reportážne komponované, kládli dôraz na priame vyjadrovanie autora, ktorý v nich sám prehováral či sa ukazoval. V Najkrajšom kúte sa dokázal najväčšmi personalizovať a absolútne sprostredkovať svoje myslenie a Weltanschauung bez toho, aby sa vôbec ukázal. Zaobalenie do štruktúry roadtripu, ako aj dramaturgické členenie prostredníctvom záberu na auto, dodáva frustrácii nadľahčený a vtipný tón. Štruktúra je takáto: je to frustrujúce – ide sa ďalej – je to ešte frustrujúcejšie.
Ale nejde tu len o Slovensko a jeho nespočetné problémy. Film vystupuje z provinčnosti tým, že ukazuje sfanatizovanú oslavu spoločenského konštruktu (národ), ktorý je pre mnohých dôležitejší ako ľudské životy. Vrstvia sa otázky – čo je Slovensko, čo je národ, kto je príslušník národa?
Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem.
V závere filmu vystriedajú verše:
Neverím v nijaký národ.
Lepší svet je množný, nikto neni ilegálny, nedaj sa oklamať mantrami o tom, že tento systém je jediný správny.
Neviem, čo je Slovensko. A zároveň mám pocit, že ním je ten pocit, ktorý mám pri pozeraní tohto filmu.
Autorka je študentkou 4. ročníka.
FOTO: Snímka z filmu Najkrajší kút v šírom svete (2022). Zdroj: archív autorky.