Laco Kraus

Ukážka rozhovoru:

(10. 2. 1943, Bratislava) Slovenský filmový a televízny kameraman. Vyrastal na Dunajskej ulici, vďaka čomu mal vždy blízko k filmu. Od mladosti inklinoval k výtvarnému umeniu, najmä francúzskej výtvarnej a filmovej škole. S kinematografiou sa zoznamoval v bratislavskom kine Liga. Avšak k filmovej profesii kameramana sa dostal okľukou cez tanec. Rok 1960 strávil ako profesionálny tanečník v súbore SĽUK. Neskôr odišiel pracovať do laboratórií na Kolibe a následne v roku 1961 nastúpil do Československej televízie. O niekoľko mesiacov neskôr (už v roku 1962) ho prijali na FAMU v Prahe. Štúdium označuje za najsilnejšie a zlomové obdobie svojho života. Mal možnosť pracovať s profesorom Jozefom Svobodom v Laterne magike, prvom multimediálnom divadle na svete, s ktorým robil veľký medzinárodný projekt Hádanky, ktorý do roku 2007 mal až 240 repríz. Toto miesto ho priviedlo k výrazovým prostriedkom, ako sú hudba a svetlo. Aj vďaka tomu sa svetlo stalo jeho hlavným kameramanským záujmom a už pätnásť rokov sa venuje aj svetelnému dizajnu v divadlách po celom Slovensku. Po absolvovaní FAMU sa v roku 1967 vrátil do Československej televízie, kde následne pôsobil 42 rokov. Počas tohto obdobia natočil napríklad filmy ako Strecha úniku (1971), kde prvýkrát použil ručnú kameru, ale aj filmy Švédska zápalka (1971), Marcové Ídy (1986), a tiež aj televízne filmy Román o base (1968), Malka (1968), Ako sa Vinco zaťal (1977) či Prekliaty služobník lásky (2000). Ako celá jeho generácia "famuákov" mal tiež chuť experimentovať. Podnietili zmenu v televíznych inscenáciách, točili na negatív, vyrážali do exteriérov. Ako prvý kameraman v Československu použil ručnú kameru v televíznom štúdiu. Ako prvý tiež do Slovenskej televízie priniesol filtre, s ktorými rád experimentoval, napr. vo filme Sedím na konári a je mi dobre. Ako kameraman sa podieľal na filmoch ako napr. Najatý klaun (1980), Južná pošta (1987) či Let asfaltového holuba (1991). Ale spolupracoval aj na medzinárodných filmových koprodukciách, napr. Šípová Ruženka (1990). Počas doterajšej kariéry spolupracoval s vyše stovkou režisérov a natáčal diela rôznych filmových a televíznych žánrov, napr. Bratislavská lýra, Džezové dny alebo Silvestre. Zúčastnil sa výroby aj televíznych seriálov Bambuľkine dobrodružstvá (1982), Straty a nálezy (1974) či Útek zo zlatej krajiny (1977). Za svoju umeleckú tvorbu získal Cenu Litfondu, Ceny Ústredných riaditeľov televízií, Cenu Československého filmu, Cenu Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, hlavnú cenu IGRIC, ako aj Cenu ministra kultúry za rok 2013 v oblastiach profesionálneho umenia za dlhoročný osobnostný tvorivý prínos k rozvoju obrazovej štylizácie a vizuálneho umenia v slovenskej televíznej a filmovej tvorbe.