Marcela Plítková - Jurovská

Ukážka rozhovoru:

(2. 1. 1940, Bratislava - 16. 5. 2022) Slovenská scenáristka, režisérka a dramaturgička dokumentárnych filmov. Po ukončení strednej školy začala študovať novinárstvo, avšak štúdium prerušila a nastúpila do strojární v Martine, kde sa vyučila za žeriavničku. Pokračovala v Prahe na FAMU, kde vyštudovala odbor Filmovej a televíznej dramaturgie. Po absolvovaní nastúpila ako režisérka a dramaturgička do Krátkeho filmu v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave, neskôr pôsobila v Spravodajskom filme. Debutovala filmom Desiaty (1965) a neskôr nakrútila tiež filmy ako Zázrak zadarmo (1967), Pieseň farebnej nite (1971), Každý má svoju fabriku (1974), Národný umelec Andrej Plávka (1980), či Deväť mesiacov vojny v Československu (1985). Ako dramaturgička spolupracovala s viacerými významnými slovenskými režisérmi či režisérkami, ako napr. s Petrom Solanom, Ferom Feničom, Vladom Kubenkom, Milanom Černákom, Evou Štefankovičovou, Jurajom Jakubiskom, Dušanom Trančíkom, Martinom Slivkom, Deziderom Ursinym a inými. V roku 1993 nakrútila trinásťdielny cyklus Pred kamerou – za kamerou, v ktorom porovnáva osobné spomienky s oficiálnym propagandistickým obrazom päťdesiatych rokov. V roku 2003 nakrútila dlhometrážny film Čo odvial čas z letopisných materiálov pre filmový archív, na ktorom dlhší čas pracovala. Od roku 2000 nakrúcala aj pre Slovenskú televíziu, kde vznikli napríklad televízne filmy z cyklu Historická panoráma, Zrkadlenie v čase: Krok za krokom (2000) a Pán, alebo sluha (2001). V roku 2008 natočila dva zo štyroch dielov televízneho seriálu Magická osmička, a to Kto zvíťazil vo februári a Rok 1918 – vízie a skutočnosť. Pôsobila aj ako pedagogička na VŠMU v Bratislave, kde patrila do tímu tvorcov študijného programu dokumentárneho filmu v polovici 70. rokov spolu s režisérom Martinom Slivkom. Neskôr po založení samostatnej Filmovej fakulty VŠMU viedla Katedru dokumentárnej tvorby. Od roku 1999 je držiteľkou pamätnej medaily VŠMU, ktorou bola ocenená k 50. výročiu založenia školy. Od roku 1983 do roku 1990 vyučovala aj na FAMU, kde bola zástupkyňou vedúceho katedry. V roku 1990 habilitovala na docentku. Svoje skúsenosti využila aj pri zakladaní študijného programu filmová dokumentárna tvorba v študijnom odbore Filmové umenie a multimédiá na Fakulte dramatických umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde v rokoch 2000 až 2007 pracovala ako pedagogička a vedúca Katedry dokumentárnej tvorby. Počas celého profesionálneho pôsobenia sa tiež venovala filmovým amatérom a je aj autorkou viacerých úspešných publikácií, ako napríklad Dramaturgia v amatérskom filme (1974), Portrét človeka v dokumentárnom filme (1984), alebo Filmový šlabikár (Základy audiovizuálneho vyjadrovania, 2000).