Odkazy na a zo slávnych filmov /Dávid Šiša
Snáď každý aktívny divák filmov si určite
neraz počas pozerania všimol isté podobnosti, citácie či priame odkazy filmu
vzhľadom na filmy iné. Režiséri radi ukrývajú do svojich rozprávaní odkazy,
aby tak, napríklad, upozornili na rôzne svoje obľúbené filmy, a tým im vzdali
hold alebo ich naopak parodicky zhodili.
Nebudeme sa zaoberať veľmi filmami, ktoré sú priamo postavené na parodovaní scén a gagov z absurdných akčných filmov, blockbusterov a hororov. Len narýchlo spomeňme Leslieho Nielsena vo filmoch Scary Movie 4 (2006) – invázia mimozemšťanov je parodický odkaz na snímku M. Nighta Shyamalana Znamenia (2002) – či Charlieho Sheena v Horúcich strelách (1991) – parodický odkaz na Ramba (1982).
Jeden z odkazov, no nie na film, je možné vidieť vo filme Hardcore Henry (2015) od ruského režiséra Ilja Najšullera. Ten vo svojom filme zanechal odkaz na počítačovú hru Left 4 Dead (First Person Shooter – FPS). Žáner FPS hier funguje cez pohľad prvej osoby, ide zvyčajne o akčné a bojové videohry, kde sa hlavný hrdina musí prestrieľať cez hordy nepriateľov a dostať sa z bodu A do bodu B s určitým cieľom – záchrana sveta alebo prežitie nepriateľských nárazových vĺn útokov. Priamy odkaz Najšullerovho filmu na hru môžeme spozorovať napríklad pri kyborgoch valiacich sa na Henryho. V hre totiž hráč vidí totožnú situáciu. Namiesto kyborgov však po hlavnej postave útočia po mozgoch slintajúce zombie príšery. Tie sa vás za každú cenu snažia zožrať, ale v ceste im stojí vždy nejaká zbraň, ktorú protagonista nemilosrdne zviera vo svojich rukách s motiváciou dostať sa do finálnej destinácie.
Kráľ filmových odkazov
Skutočným majstrom explicitných i implicitných skrytých odkazov (easter eggs) je Quentin Tarantino. O Tarantinovi je známe, že je to "vykrádač" filmov, v tom najlepšom slova zmysle.
Ikonický záber z filmu Nehanební bastardi (2009), Shoshanin útek z úvodu filmu, odkazuje na westernovú kultovú snímku The Searchers (1956) Johna Forda. Režisér si však dokonca priamo "požičiava" kostry príbehov zo širokej škály snímok, ako sú Kurosawove samurajské eposy, spagetti westery zo 60. rokov a množstvo iných béčkových nepostrehnuteľných hororov a akčných filmov, ktoré svojím rukopisom pretvára do svojich žánrových remakov. Tie nakoniec nepriamo odkazujú na inšpiráciu z jednotlivých filmov; v spracovaní westernovej snímky Osem hrozných (2015) je analogický odkaz na film Vec (1982) od Johna Carpentera. Zimné prostredie či príbeh odohrávajúci sa primárne na jednom mieste nepriamo odkazuje na jednotu miesta a času hororu odohrávajúceho sa uprostred identického zimného prostredia antarktickej výskumnej stanice. Analogickosť môžeme vidieť aj v snímke Pulp Fiction (1994), ktorú režisér rozdelil na epizódy a predhodil divákovi viacero dejových línií rámcovaných scénami v reštaurácií z úvodu a záveru filmu s epizodickým rozvrhnutím neskoršej snímky Láska je kurva (2000) režiséra Alejandra G. Iñárritua. Tu sa následnosť otáča a inšpiračným zdrojom je sám Tarantino, ktorý zo svojej koláže odkazov dokázal vytvoriť svojský rukopis a priniesť niečo nové.
Späť ale od odkazujúcich filmov k filmovým odkazom. Quentin Tarantino ich do svojich snímok vkladá hneď niekoľko. Na príklade spomínaného Pulp Fiction uvediem zopár príkladov: Butch sediaci na motorke s priateľkou je odkazom na roadmovie Bezstarostná jazda (1969), tajomný kufrík odkazuje na film Kiss Me Deadly (1955) a absurdná situácia, kde Butch stojí na červenej a cez prechod náhodou prechádza jeho nepriateľ Marcellus, je zjavnou citáciou jednej z najikonickejších scén hollywoodskej kinematografie, ide o rekonštrukciu scény z filmu Alfreda Hitchcocka: Psycho (1960). Tarantina ovplyvnila predovšetkým i nehollywoodska, ázijská tvorba. Môžeme to vidieť od Gaunerov (1992) po Kill Bill. Tvorba Akira Kurosawu a Kinjiho Fukasakua ho inšpirovali natoľko, že začal do svojich filmov vkladať prvky referujúce na klasické samurajské filmy. Medziiným Battle Royale (2000) ako jeden z jeho obľúbených.
Zjavným z vyššie uvedeného útržkovitého načrtnutia je, že vytváraním rebríčka všetkých odkazov na filmy, ktoré Tarantino použil, by sme strávili celú večnosť. Radšej preto pozývame na opätovné zhliadnutie snímok a nachádzanie ukrytých odkazov po vlastnej osi. Ich sledovaním sa môžeme dostať na rôzne miesta naprieč históriou kinematografie, o ktorých existencii sme nemuseli doteraz vedieť.
Autor je študentom 1. ročníka
FOTO: Snímka z filmu Kiss Me Deadly (1955). Zdroj: https://www.firstpost.com/entertainment/kiss-medeadly-robert-aldrichs-crime-movie-classic-is-less-detective-story-more-myth-with-a-physical-presence-8193251.html