Oslava filmu ako média /Olga Khomenko
Neštandardné prístupy, prepájanie s inými druhmi
umenia
Informácie sa dostávajú k širokej verejnosti
najmä prostredníctvom masovokomunikačných médií, teda rozhlasu, televízie,
tlače a dnes už aj internetu. Médiá majú mnoho funkcií vrátane priameho
podávania správ o lokálnych aj globálnych udalostiach, hromadných nešťastiach
atď. Majú napríklad aj funkciu vzdelávaciu. Médiá sú zdrojom informácií o
skutočnom svete.
Hraný film je v podstate výplodom ľudskej fantázie, neinformuje nás o najnovších správach ani o aktuálnych dôležitých svetových udalostiach. Hoci film dokáže poučiť, rozšíriť rozhľad, jeho primárnym účelom je zabaviť publikum. Kontakt medzi filmom a divákom tak nie je založený na odovzdávaní a prijímaní informácií, ale na empatii, na aktívnom zapojení diváka do sveta strieborného plátna, monitora či obrazovky.
Každé umelecké dielo komunikuje s ľuďmi, ovplyvňuje ich myseľ a srdce. Hraný film však nepatrí len k múzam, ale aj k médiám, preto sa stretávame so situáciou, keď sa vyššie uvedené funkcie médií realizujú prostredníctvom filmu ako celku, navyše sa realizujú prostredníctvom estetického pôsobenia filmovej produkcie.
Divák, uchvátený obrazmi na plátne, prežíva osud hrdinu, akoby bol jeho vlastný. Akoby vstúpil do sveta filmu. Prestáva byť len pozorovateľom diania na obrazovke. V mysli sa stáva aktívnym účastníkom. Navyše dejové zvraty vo filme spôsobujú, že divák si dej filmu prepája s realitou, ktorá ho obklopuje.
Práve tieto vlastnosti filmového rozprávania – úzke prepojenie filmu s reálnou existenciou ľudí a jeho schopnosť vtiahnuť diváka do svojho priestoru – určujú potenciálny spoločenský vplyv kinematografie a jej schopnosť plniť funkcie médií. Vďaka svojmu postaveniu medzi prostriedkami masovej komunikácie má kinematografia obrovský potenciál ovplyvňovať spoločnosť. Nech už má publikum akýkoľvek postoj k tomu, čo sa zobrazuje na plátne, nech už ide do kina z akéhokoľvek dôvodu – stráviť voľný čas, stretnúť sa s priateľmi, vychutnať si umelecké dielo –, v každom prípade ho svet filmu, aspoň jedna z jeho mnohých stránok, ovplyvňuje. Nie náhodou je kinematografia definovaná ako mocný prostriedok manipulácie s verejným vedomím.
A práve tu vzniká problém. Aby film aktívne ovplyvňoval vedomie ľudí a slúžil ako prostriedok poznania skutočnosti, musí byť ozajstným filmovým umením. Na druhej strane, ak nemá byť vplyv filmu zanedbateľný, potrebuje kontakt s miliónovým publikom. Žiaľ, spravidla sa do hlavného prúdu s veľkým počtom návštevníkov dostávajú filmy, ktoré z kritického hľadiska nepatria k majstrovským dielam.
Film zároveň neexistuje bez úzkej väzby na sociokultúrny kontext. Jeho vnímanie, súbor asociácií, ktoré vyvoláva, sa mení v závislosti od konkrétnej reality doby. Napriek tomu, že film je akousi samostatnou entitou, je súčasťou toku masových informácií. Film sa stáva kasovým úspechom aj preto, lebo jeho obsah a obrazová štruktúra sa zhodujú s aktuálnymi spoločenskými a morálnymi očakávaniami divákov. Je samozrejmé, že prepojenie filmového priemyslu s verejným životom je zložité a sprostredkované. Bolo by však neodpustiteľnou chybou na ne zabudnúť, nevenovať im pozornosť.
Film je najmodernejšou formou umenia, v ktorej sa v súčasnosti využíva obrovské množstvo technických inovácií a objavov. Moderný človek, ktorému život za normálnych okolnosti ponecháva málo priestoru pre hrdinstvo, chce vidieť hrdinov na plátne. Hrdinom sa prostredníctvom neho dnes môže stať každý, stačí skupina dobrých programátorov, nič viac. V "masovej kinematografii" je miesto pre všetko, dokonca aj pre reklamu. Niekedy to vedie k absurdným situáciám, keď sa z filmov vlastne stávajú gigantické reklamy (séria James Bond: Agent 007).
Nikto nespochybňuje skutočnosť, že kinematografia je v súčasnosti "viac" než umením, predovšetkým je to v silných ekonomikách odvetvie hospodárstva. Stačí uviesť údaje o pokladničných príjmoch najpopulárnejších filmov v dejinách ľudstva. Najziskovejšími filmami sú Avatar (2009, 2 922 917 914 dolárov), Avengers: The End Game (2019, 2 797 501 328 dolárov) alebo Titanic (1997, 2 201 647 264 dolárov). Kinematografia je totiž sama osebe systémom s komplexnou štruktúrou, plní všetky funkcie médií, ale špecifickým spôsobom.
Autorka je študentkou 1. ročníka
FOTO: Zdroj: https://www.yaquoila.com/au-cinema.html