Oslavujeme málo naše filmy? Na festivaloch sme úspešní /Eduard Slamka
Ako si predstaviť úspech filmu? A ďalej, aké
sú nastavenia našej spoločnosti, aby slovenský film, považovali za úspešný?
Filmári dostávajú odozvu najmä z troch zdrojov. Od divákov, čiže čísel
návštevnosti, kritickej odozvy, čiže ostatných profesionálov a kritikov a v
neposlednom rade festivalových ocenení, pri ktorých sa na Slovensku cenia viac
tie zahraničné. Na základe týchto kritérií si spolu prejdeme, ako to so
slovenským filmom bude, je a bolo.
Náš filmový priemysel sa rozvíjal najmä po ukončení druhej svetovej vojny, keď po žurnáloch Nástup a Aktuality filmári ovládajúci remeslo i formujúci sa autori začali tvoriť nielen dokumentárne a spravodajské formáty, no i dlhometrážne hrané snímky. V 60. rokoch vychádzali tituly, ktoré na československej scéne vyvolali svojou novou poetikou a neštandardným spracovaním rozruch. Diváci na zmenu poetiky reagovali zväčša pozitívne, cenzori avšak na druhej strane kvalitné tituly odkladali do trezoru. Mnoho z nich však uzrelo nielen svetlo, či skôr šero Československa, no i svetlo sveta. Z tých šťastlivcov, ktorým sa podarilo svoje diela posunúť za hranice štátu, spomeniem najmä dvojicu Ján Kadár a Elmar Klos, ktorých počin Obchod na Korze (1965) získal ako jediný československý zástupca Cenu akadémie za najlepší cudzojazyčný film. Hoci réžia, štáb aj lokácie boli slovenské, film vznikal pod hlavičkou pražského štúdia Barrandov, preto tak zároveň nemožno poznamenať, že ide čisto o slovenskú snímku. Obchod na korze sa nachádza v rebríčkoch tých najvýznamnejších slovenských filmov.
Z dostupných zdrojov vysvitá, že za režimu si aj iné snímky získali pozornosť, napríklad Jakubiskov tragikomický film Sedím na konári a je mi dobre (1989) bol nominovaný v roku 1989 na benátskeho Zlatého leva. Po páde režimu v Československu filmová výroba stagnuje a so vznikom nového samostatného štátu sa nedejú žiadne prevraty v systéme financovania a podpory ako filmu, tak ani filmových škôl. Problém bol nielen s vybavením, no i samotnými platmi pre pedagógov, a tak sa mladí filmári ocitli v podmienkach, v ktorých sa museli postarať sami o seba. Bolo to obdobie únavné, avšak nepodľahli, zdá sa dokonca, že ich to zomklo a po mnohých rokoch možno badať vývoj v sociálnej dráme – žánri objavujúcom sa azda najčastejšie, no i postupné odhodlanie sa na komédie, horské filmy, trilery, horory a iné. Zatiaľ, možno pre dobro našej distribúcie, nie je žáner, ktorý by bol pre slovenskú kinematografiu charakteristický.[i]
Aby som však mohol ostať pri téme úspechu, musím sa držať istých parametrov, inak by sa na kvalitu spomenutých filmov dalo nahliadať skôr subjektívne.
Naše filmy po páde režimu dostávali ocenenia najmä doma. Môžeme spomenúť niektoré výnimočné ako Muzika (2007), Masaryk (2016), Amnestie (2019) a taktiež tie, ktoré boli divácky úspešné. Nerád by som však v úvode porovnával divácku úspešnosť s odbornou kritikou.
Zahraničným ocenením sa po rozdelení Československa stáva aj Český lev či iné ocenenia z územia Českej republiky, napríklad Velká cena – Křišťálový glóbus na karlovarskom festivale. Českého leva za najlepší film získala v roku 1995 Záhrada režírovaná Martinom Šulíkom, zo súčasnejších bol nominovaný koprodukčný film Jána Hřebejka s názvom Učiteľka (2016). Na Křišťálový glóbus bolo nominovaných mnoho snímok, avšak predbehli ich české či zahraničné tituly. Niektoré dostali ocenenie za najlepšiu réžiu ako film Petra Bebjaka Čiary (2017), Zvláštnu cenu poroty obdržala Záhrada (1995) a Milan Ondrík sa tešil z ceny za najlepší mužský herecký výkon vo filme Nech je svetlo (2019).
Ocenenia z Karlových Varov, festivalu s viac než 70-ročnou tradíciou, a Český lev, udeľovaný od roku 1995, sú vzácne a dokazujú kvalitu našich snímok. Snažil som sa však nájsť uznanie a záujem o naše filmy v krajinách, kde je záujem o slovenskú kultúru menší. Príkladom môže byť Kanada, Švajčiarsko, Španielsko, Taliansko či Hong Kong.
Nie tak dávno potešila správa o filme Michala Blaška Obeť (2022). "Film bol uvedený na MFF v Benátkach v rámci súťažnej sekcie Horizonty a otváral 17. ročník MFF Cinematik. Absolvent VŠMU zaujal už svojou študentskou snímkou Atlantída (2003), ktorá bola na canneskom festivale vybraná do prestížnej sekcie Cinéfondation a na Českých levoch ocenená ako najlepší študentský film."[ii] Vyhrať miesto v sekcii Horizonty sa podarilo dráme z ukrajinskej väznice Cenzorka (2021), za najlepší scenár Ivana Ostrochovského a Petra Kerekesa. K významu tohto úspechu sa Ivan Ostrochovský vyjadril nasledovne: "Toto ocenenie vnímame ako úspech celej slovenskej kinematografie, ktorá z roka na rok generuje stále lepšie a lepšie filmy. Rád by som poďakoval slovenskej televízii a Audiovizuálnemu fondu, ktoré dlhodobo podporujú nezávislú kinematografiu a sú nevyhnutnou súčasťou vzostupu domáceho filmu."[iii] Ocenenie Zlatý Leopard za najlepší film v sekcii Súčasná kinematografia prekvapilo i samotnú Terezu Nvotovú, režisérku filmu Svetlonoc. Potešenie prejavila v rozhovore pre stanicu Radio Prague International: "Mám strašnú radosť, nečakala som, že príbeh z malej dedinky v slovenských horách bude tak silne rezonovať u medzinárodného publika. Evidentne problémy, ktoré musia riešiť naše hrdinky, mu nie sú až také cudzie."[iv] A ešte: "Myslím, že táto cena pomôže aj celej slovenskej kinematografii, o ktorej sa v zahraničí veľa nevie."[v]
Uznaniu sa jej filmu dostalo aj na španielskom festivale Sitges zameranom na žánre horor a fantasy.
Dávnejšie, no nie tak dávno, úspechy zaznamenala aj Iveta Grófová filmom Piata loď (2017)na MFF v Benátkach, kde získala Skleneného medveďa poroty "Generation Kplus", prvú cenu na Berlinale pre Slovensko. Oficiálna stránka festivalu charakterizuje podstatu tejto ceny nasledovne (parafrázujem): "Výber je zameraný na filmy, ktoré vo svojich príbehoch berú mladých ľudí vážne. Sú rozprávané očami mladých protagonistov, vďaka ktorým ich svety približujú divákovi. Ide o filmy, na ktorých záleží, ktoré otvárajú dvere do neznámych svetov, ktoré vyžadujú statočnosť, zobrazujú rôzne perspektívy a podporujú kolektívne riešenia. Ide o filmy, ktoré nastavujú zrkadlo svetu dospelých."[vi] Môžeme byť hrdí, že zo všetkých súťažiacich filmov vyhral práve náš, hovoriaci o vážnych sociálnych problémoch a krehkom svete detí.
Na druhej strane Atlantiku, MFF v Toronte, vyhrala medzinárodnú Cenu kritikov za objav roku snímka Marka Škopa Eva Nová (2015). Nomináciami z najvzdialenejších kútov sveta upútala na seba pozornosť na hongkonskom medzinárodnom filmovom festivale snímka už spomínaného Ivana Ostrochovského Koza (2015). Uspieť sa jej však podarilo bližšie – vo Varšave, kde bola vybraná za najlepší film.
Pri pohľade na tvorbu od rozdelenia Československa je možné sledovať narastajúci počet ocenení a povedomia o našich filmoch v zahraničí. Za túto skutočnosť vďačíme aj vznikuAudiovizuálneho fondu, o ktorom zákon vstúpil do platnosti v roku 2009 a nahradil tak grantový program Ministerstva kultúry Pro Slovakia. Výrazne rozšíril možnosti a zdroje podpory i záujem o realizáciu audiovizuálnych diel na Slovensku. Zdá sa, že pre úspech na medzinárodných festivaloch je dôležitá téma, s ktorou film prichádza. V prípade Kozu, Piatej lode či Svetlonoci išlo o trápenia ľudí, s ktorými sa môžu stotožniť diváci z rôznych kútov sveta. Nejde o výlučné slovenské problémy, ktoré by sa u iných národov nedali nájsť.
Tvoriť filmy je v našich podmienkach, podobne ako i v iných menších krajinách, stále náročné. Také, ktoré kvalitou konkurujú zahraničným, ešte ťažšie. Vďaka našim skúseným či talentovaným tvorcom však slovenská kinematografia nedostáva len nádej, no stavia základy, na ktoré budú môcť nadväzovať nové generácie filmárov. Verím, že úspechy zo zahraničia budú naďalej pribúdať.
Autor je študentom 2. ročníka
[i] [online databáza], Profil kultúry. Dostupné na: https://search.webdepozit.sk/webarchiv/public/20170225052153/https://profil.kultury.sk/sk/hľadanie-rieseni-po-roku-1989/
[ii] CHOVANEC, Andrej. [online databáza],[2022]. Obeť: filmová recenzia [18-06-23]. Kinema: Bratislava. Dostupné na: https://www.kinema.sk/filmova-recenzia/38284/obet.htm
[iii] [online databáza], [2022]. [12-09-21]. Svetový úspech pre slovenský film. Naši tvorcovia získali ocenenie v Benátkach. Kinema. Dostupné na: https://www.kinema.sk/filmova-novinka/263263/svetovy-uspech-pre-slovensky-film-nasi-tvorcovia-ziskali-ocenenie-v-benatkach.htm
[iv] [online databáza], [2022]. [13-8-2022]. Tasr. Film Svetlonoc režisérky Terezy Nvotovej uspel na festivale v Locarne. Dostupné na: https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022081300000213
[v] [online databáza],[2022]. [15-08-22]. TA3. Nvotová za Svetlonoc vyhrala Zlatého leoparda, cena priniesla pozvánky do USA a Španielska. Dostupné na: https://www.ta3.com/clanok/243569/foto-nvotova-za-svetlonoc-vyhrala-zlateho-leoparda-cena-priniesla-pozvanky-do-usa-a-spanielska
[vi] Generation. Dostupné na: https://www.berlinale.de/en/festival/sections/generation.html
FOTO: Snímka z filmu Svetlonoc (2022). Zdroj: https://www.csfd.sk/film/671405-svetlonoc/galeria/