Podoba oslavy vo filme Rodinná oslava /Kristína Nemcová
Rodinná oslava (1998),
tretí celovečerný film Thomasa Vinterberga, predstavoval posunutie hraníc v
jeho tvorbe. Je súčasťou Dogmy 95, jej cieľom bolo odmietnuť tradičné filmové
postupy a strojenosť hollywoodskej kinematografie. Manifest Dogmy 95 obsahoval
súbor pravidiel, organizovaných k odmietaniu každej technickej barličky, ktorú
filmári zvykli považovať za samozrejmosť – ako špeciálnych efektov a postprodukčných
úprav, konštruovaných kulís, umelých svetiel, všetkého, čo v podstate utváralo
kinematografiu predvídateľnou. Využitie ručných digitálnych kamier dodávalo
filmu pocit bezprostrednosti a intimity, vďaka čomu sa kamera mohla pohybovať
a naturalisticky zachytávať dej. Pracuje s prirodzeným osvetlením, film sa
nakrúcal len s použitím dostupných zdrojov svetla, ako sú lampy a okná, výlučne
v reálnych lokáciách, namiesto použitia kulís alebo ateliérov, čo zároveň
umožnilo filmu zachytiť vzhľad a atmosféru dánskeho vidieka. Naturalistický
prístup k filmu pomohol zachytiť surové emócie a konflikty postáv.
Rodinná oslava zachytáva niekoľko členiek a členov dánskej rodiny. Stretávajú sa na oslave šesťdesiatych narodenín hlavy rodiny. Christian: najstarší syn prichádza na oslavu narodenín s úmyslom odhaliť temné tajomstvo z detstva. Helene: Christianova mladšia sestra sa učí za kuchárku, má vzťah s Afričanom a privedie ho na oslavu. Michael: Christianov mladší brat nebol na oslavu pozvaný kvôli svojmu zlému správaniu sa na predchádzajúcom rodinnom stretnutí. Pia: Christianova manželka sa snaží vyrovnať s odhaleniami, ktoré sa dozvie na večierku. Helge: patriarcha rodiny, oslávenec, úspešný obchodník... ale neskôr sa ukáže, že má temnú minulosť. Prítomná na rodinnej oslave je aj matka – Else.
Oslava vo Vinterbergovom podaní sa odohráva na jednom mieste (okrem dynamických záberov na autá prichádzajúce na rodinnú seansu). Dej je vyrozprávaný netradične, odohrá sa v rámci dvadsiatich štyroch hodín. Prostredníctvom zobrazovania rivality medzi súrodencami ukazuje Vinterberg vzťahy medzi úzkou rodinou a rodinami rozpŕchnutých už dospelých detí, Michael na rodinnú oslavu prichádza ako jediný so svojou rodinou. Film nám naznačuje charaktery postáv prostredníctvom práce s kamerou: Michael je nekontrolovateľný, veľmi expresívny, impulzívny, toxický voči manželke. Zábery nakrúcané z ruky v niektorých sekvenciách zrýchľujú – pri stretnutí hostí s Michaelom –, akoby sa mu hostia chceli vyhnúť. Jeho sestra Helena spolu s recepčným odkrývajú nábytok schovaný pod plachtami, a v tom sa pohľad z kúpeľne spomaľuje, ako keby ich niekto sledoval – mŕtva sestra, Helenu to zneistí, a následne preto žiada o náhradnú izbu. Zvuk je využívaný najmä na vytvorenie pocitu nepokoja a napätia, napríklad zvuky cinkania pohárov a príborov sú mnohokrát veľmi zosilnené. V niektorých momentoch je priestor snímaný v uhloch simulujúcich bezpečnostné kamery, čo divákovi dokáže vnútiť pocit, že zasahuje do súkromných záležitostí postáv. Montáž filmu je zámerne roztrieštená a dezorientujúca, s náhlymi strihmi, tieto skoky vytvárajú pocit rozpoltenosti a neistoty. Sú spájané krížovým strihom, dynamicky, observačne a zneisťujúco. Súčasne sa odohrávajú tri udalosti: Christian, jeden z troch súrodencov, sedí sám s drinkom v ruke; Helena s recepčným pozoruje izbu a nakoniec odhaľuje ukrytý list od svojej sestry; Michael sa sprchuje. Kamera akoby prechádza celú trajektóriu od nadhľadu až po detail a divák vidí celý pohyb priestorom. Veľmi zásadné pre príbeh je práve to, že Helena objavila list zosnulej sestry, list predznamenáva Christianov následný príhovor venovaný otcovi, ladený v jeho neprospech. Michael beží za otcom, snaží sa o otcovo uznanie a pozornosť, postavy konajú akoby impulzívne, ale divák si vždy dokáže predstaviť ich motivácie. Spočiatku sú tak divákovi predostreté odlišné pohľady na ich otca. Napriek tomu divák vie identifikovať, komu má väčšmi dôverovať. Christian pôsobí pokojne, pri stretnutí s otcom si však neustále šúcha ruku, snaží sa odstrániť stopu po stisku ruky od svojho otca. Otcova tvár nie je nikdy úplne osvetlená, je zahalená v tieni, divák tak vníma, že niečo s ním nie je v poriadku. Z rozhovoru týchto dvoch mužov však zatiaľ nezískame žiadne informácie. Ťažiskom filmového rozprávania je tak rodinné tajomstvo, divák sa preto sústreďuje na zisťovanie pravdy o rodine. Film využíva niekoľko symbolických prvkov na zdôraznenie tém, napríklad opakujúci sa obraz červenej šatky slúži ako symbol zneužívania, čo sa rodina snaží utajiť, aj odvahy, ktorú potrebuje Christian, aby prehovoril. Taktiež využitie čiernobielych záberov slúži na zdôraznenie kontrastu medzi minulosťou a prítomnosťou a na vytvorenie akejsi predtuchy.
Pri Christianovom príhovore, objasňujúcom zvrátenú tvár otca, prekvapenie narúša reakcia publika – akoby zúčastnení už dávno vedeli o otcových zlých skutkoch. Tesne pred príhovorom divák vidí detail noža ťukajúceho na pohár, stredný záber zachytáva Christiana, ako vstáva zo stoličky, a nakoniec prichádza záber na jeho profil. Už toto zloženie záberov v spojení s nadhľadom, pohybom smerom nahor a zboku nabok, vyvoláva v divákovi úzkosť z toho, čo ide Christian povedať. Kamera je v nestálom dynamickom pohybe. Prostredníctvom záberov tak divák vie vopred vyhodnotiť, v akej asi pozícií sa postava nachádza bez toho, aby predtým musela nutne prehovoriť. Počas Christianovho prejavu sa kamera často vznáša za ním, čo pôsobí dojmom živého publika, akoby sme boli svedkami televíznej reality show. Zároveň sú rodinní príslušníci v detailoch zobrazení, ako keby ich výrazy nezodpovedali informáciám predostieraným v Christianovom príhovore.
Michael sa snaží Christiana vyhnať z oslavy, zároveň stráca nervy pri manažérovi hotela, jeho žene a slúžke, s ktorou mal pomer. Avšak stále koná v duchu zadosťučinenia voči otcovi. Michael je však vždy len druhou voľbou po Christianovi, divák vníma, že Michael, na rozdiel od Christiana, nemusel čeliť zverskosti sexuálneho zneužívania, stále mu však chýba obyčajná otcovská pozornosť. Prvotne nedotknutým, jediným nezasahujúcim je práve Helenin priateľ Gbatokai, stáva sa však obeťou rasistických názorov zo strany Michaela a tiež Heleninej matky. Matka odmieta už len jeho meno vysloviť správne. K ničomu to však nevedie. Matka nedokázala zasiahnuť, ani keď jej manžel zneužíval ich deti, a deti väčšinou kritizuje. Aj pri reakcii na Christianov príhovor hovorí, že si vymyslel zneužívanie otcom, rovnako ako by si v detstve vymyslel imaginárneho kamaráta. Prostredníctvom toho svojim hosťom naznačuje, že Christian stratil rozum. Ručná kamera sníma matkinu tvár a následne sa zameriava na Christiana. Podobne ako počas Christianovej reči, v jej tvári stále nevidíme náznak prekvapenia, neprezrádza absolútne nič. Keď Christian doreční, zostáva pokojný. Zahanbený otec odchádza do svojej izby, stráca honor, postavenie, matka však pokračuje v konverzácii, akoby sa nič nestalo.
Film je tak aj kritikou hierarchie rodiny. Postavy s nižším postavením sú čašníčky a šéfkuchár, skrývajú hosťom kľúče od áut, aby nemali možnosť odísť. Šéfkuchár Kim je Christianovým priateľom z detstva a podporuje ho v usvedčení hlavy rodiny.
Pre Vinterberga predstavuje film, akýsi akt mladíckej vzbury. Je niečím, čo surovosť technicky posúva ešte vyššie. Sústreďuje sa skôr na prácu s kamerou, ktorá svojou nekontrolovateľnosťou a voľnosťou predstavuje väčšiu otvorenosť v zmysle expresie postáv. Ako už indikuje manifest Dogma 95, neustály pohyb ručnej kamery vytvára prehliadku postáv s účinkom katarznej anarchie.
Rodinná oslava podnecuje k zamysleniu, posúva hranice tradičnej filmovej tvorby a poskytuje silný komentár k rodinnej dynamike a váhe tajomstva. Zaoberá sa témami rodinných tajomstiev, zneužívania, odvahy, hierarchie. Divák sa vydáva na cestu odhaľovania pravdy o temnej minulosti rodiny a na základe konania a vyjadrovania postáv dokáže určiť ich dôveryhodnosť. Použitie symboliky, dynamických záberov a kompozície kamery zvyšuje napätie a predtuchu, zdôrazňuje vzburu proti moci. Film sa dotýka aj otázok rasizmu a kritizuje myšlienku rodinnej hierarchie. Rodinná oslava je silným skúmaním ľudských vzťahov a skrytých právd.
Autorka je študentkou 4. ročníka
FOTO: Snímka z filmu Rodinná oslava (1998). Zdroj: https://mubi.com/films/the-celebration