Rodinná oslava ako pozadie pre dramatický konflikt vo filme /Hana Kniebüglová
Prečo je práve rodinná oslava ideálnym
prostredím pre dramatický konflikt vo filme? Film zobrazuje vzťahy, zvraty či
pády rovnakým spôsobom, ako ich poznáme z bežných životov, ale aj z prostredí
nám vzdialených, predstavujúcich vybočenie z nami obývaných noriem.
V súčasných filmoch, aké si vieme pustiť trebárs na Netflixe či inej zábavnej platforme, sa bežne stretávame s dramatickým konfliktom v študentských laviciach či v kanceláriách. Rodina je však niečo iné. Najmä rodinné oslavy, kam sa väčšinou prichádza s istými očakávaniami. A očakávania, ako vieme, môžu byť zradné, latku nastoľujú vysoko, ich nenaplnenie občas býva až ničivé.
Väčšina rodín pozostáva z rôznych charakterov, mimo pokrvného puta by si k sebe ťažko našli cestu práve pre odlišnosti tvorené napríklad generačnými rozdielmi či rozdielnymi politickými názormi. V rodine nachádzame ľudí viacerých vekových kategórií, od detí a tínedžerov cez mladých dospelých, rodičov, tiet, strýkov až k samotným seniorom.
Čo je ideálnou príležitosťou zhromaždiť týchto ľudí na jedno miesto, vohnať ich do situácie plnej očakávaní nastoľujúcich napätie, pretvárku, ešte aj s asistenciou alkoholu? No jasné, je to rodinná oslava. Samozrejme, nie každá rodina je istým spôsobom problematická, ale nebol by to pravý dramatický konflikt bez výrazných charakterov a ich skrytých motivácií vyplývajúcich zo súkromných nevyriešených konfliktov vychádzajúcich na povrch práve v danej situácii.
Vo filme Pelíšky (1999) vidíme situáciu podobného rázu pri stretnutí rodiny Šebkovcov na Štedrý deň. Stávky, tiež prejav súrodeneckej rivality, zdajú sa byť bežné, k čomu nám napovedajú zvyšné charaktery, že daný typ situácie nie je ojedinelý a už vôbec nie vítaný. Zrejme situácie podobného rázu nezvyknú končiť pozitívne.
Sami to poznáte. Situácie pre nás nepríjemné, vyžadujúce uvoľnenie, prichádzajúce s niekedy neodhadnuteľným množstvom. Napätie natoľko citeľné, až by sa dalo v priestore krájať, čakajúce len na nesprávny komentár, nevyhnutne nasledujúcu reakciu... a konflikt je na stole.
Vezmime si napríklad opäť scénu z filmu Pelíšky: posedenie na Prvý sviatok vianočný rodiny Krausovcov spolu s hosťom – pánom profesorom. Charaktery medzi sebou majú nevyriešené spory, súdime tak podľa ich vzájomných provokácií, možno naoko pôsobiacich nevinne, ale postavy si berú veci v nelogickej miere osobne. Začalo sa to potichu"knedlíkom", končí to v kriku.
Konflikty v rodine sú vysoko náchylné na samovoľný vývoj, túžba zastať sa blízkeho presahuje iné túžby, čím sa počet ľudí ocitajúcich sa v konflikte stupňuje. Vecou sú súkromné vzťahy a možno aj dlhodobé nezhody nevytrácajúce sa ani vo chvíľach rodinných stretnutí, ba práve naopak, možno práve zliatím jedincov netúžiacich po vzájomnej prítomnosti vytvárame atmosféru zrejúcu nepekným smerom. Nie celkom dobrovoľné a prirodzené stretnutia dokážu otvárať staré rany.
Rodinné vzťahy sú omnoho intímnejšie ako akékoľvek iné. S intimitou prichádzajú hlbšie, tajnejšie a chúlostivejšie informácie. Zneužitie týchto informácií dokáže situáciu priam nakŕmiť emóciami. Hnev, ľútosť či pobavenie v nás vyvolávané sú silným prostriedkom napomáhajúcim zrodu dramatického konfliktu odohrávajúceho sa práve na rodinnej oslave.
Možno len oslavy nie sú to, vďaka čomu by sa ľudia ocitali v pokojnom stave myslí a tiel. Možno je to kolektívna psychológia, čo s nami máva, ak nie sme vo svojej komfortnej zóne. Všetkého veľa škodí. U osláv to nie je inak.
Autorka je študentkou 1. ročníka
FOTO: Snímka z filmu Pelíšky (1999). Zdroj: https://www.csfd.sk/film/4570-pelisky/galeria/